Báj o BiteFight

Na počiatku boli traja bohovia, ktorí stvorili každú jednu bytosť. 1. stvoril zvieratá, 2.ľudstvo a 3.stvoril kreatúry. Všetci žili v mieri až do osudného dňa. Kreatúry sa zjednotili do klanov podľa rasy, vedenými majstrami ktorí boli najsilnejší z daného klanu. 2 najmocnejšie klany, vlkodlaci a upíry vyvraždili ostatných a chceli sa zjednotiť proti ľuďom, ale keď prebiehal obrad u hory Mulgador, vlkodlaci sa rozhodli že napadnú nepripravený klan upírov. Prežilo to len pár najsilnejších z oboch rás. Potom nastala odveta. Mnoho krvavých bojov sa odohralo a keď už sa zdalo že osud je naklonený jednej z bojujúcich rás, objavili sa tu vlastizradcovia, ktorí zradili svojich druhov a z obavy že budú potrestaní sa vďaka kameňu premeny premenili na opačnú rasu. Upíry a vlkodlaci, ktorí si už nemohli byť istí ani svojimi druhmi začali vytvárať skupinky menších klanov ktorý síce nenapádali ostatných svojho druhu ale boli naprosto nezávislé. Kvôli tomu došlo k rozpadu oboch, kedysi mocných ríš a vzniku malých klanov. Teraz, stovky rokov od týchto udalostí, pokračujú súboje oboch rás a skončia iba vtedy až dopadne na zem posledná kvapka krvi jednej z bojujúcich rás alebo pokiaľ nebude vyhlásený mier. Kocky sú hodené, nech vyhrá ten najlepší.

Upíri-Mýty a legendy

Na začiatkuvšetkého bol určite hlavne strach. Strach z mŕtvych a ich návratu. Strach zneobvyklých úmrtí a strach z neobvyklých živých...

Vampirizmusvznikol na základe strachu v mnohých kultúrach a tým sa to celé začalo. Ľudiasa báli, že tí, čo zomreli za čudných okolností sa môžu vrátiť medzi živých akonemŕtvy a robiť im zo života peklo. Preto boli telá zohavované, hlavy boliodseknuté a uložené v inej časti hrobu ( rovnako končatiny ), končatiny boliniekedy aj spútané. Ústa upíra boli upchané kovom alebo kameňmi a v hrudi bolistopy po kolíkoch. Tela boli niekedy aj ukameňované. Zvláštnosťou je ale to, žeišlo väčšinou o mužov.

Tak kto boliupíri? Legendy onich sú rôzne, ale každopádne sa zhodujú v ich vlastnostiach. Je zlou, nemŕtvoubytosťou, s bledou tvárou a ostrými črtmi tváre a samozrejme špicatými zubamivytŕčajúcimi z úst. Po polnoci alebo splnu saje krv, nemá tieň a neodráža sa vzrkadle. Dokáže privolať všetko zlé na tento svet ( mor, búrku atď.). Vychádzaza tmy, cez deň je bezmocný a svetlo ho zabíja. Telo upíra sa po"smrti" nerozkladá a preto je dobré odseknúť mu hlavu alebo srdceprepichnúť kolíkom...Je to ale pravda?...

Legendy majúveľa interpretácií, ale dosť často sú upíri spájaní aj s vlkodlakmi ( lykanmi). Ľudské slovo upír alebo vampír prišlo vraj s upírmi zo záhrobia aznamená démon čo saje krv, alebo démon čo neumrie. Čo sa týka slova vlkodlak,werwolf, lykantrop, ide o človeka, ktorý ma vlčiu srsť alebo človekovlka.

Ale kto boliupíri, ked ľudská rasa nepoznala ani svojich vlastných? Každý cudzinec bol iný.Nemohli to byť postihnutí ľudia alebo ľudia trpiaci nejakou chorobou?Vizionárske expedície popisujú toto:

1. Dvacet ažtřicet dní po smrti uvedeného A. P. stěžovali si někteří obyvatelé vesnice, žejsou v noci krutě trýzněni; z nich pak skutečně čtyři osoby zemřely. Aby tomuzlu učinili přítrž, vykopali zmíněného A. P. asi za čtyřicet dní po jeho smrtiz hrobu a shledali, že jeho mrtvola jest úplně neporušená, že mu tekla zcelačerstvá krev z očí, uší a nosu, že rubáš a prostěradlo v rakvi byly veskrzezkrvavené atd. Poněvadž z toho poznali, že zde běží o skutečného upíra,probodli mu podle obyčeje srdce špičatým kůlem, přičemž

2. vydalzcela dobře slyšitelné steny a vyšla z něho hojnost čerstvé krve. Spálili tudížmrtvolu ještě téhož dne a popel hodili do hrobu. Všichni, kdož byli upíremusmrceni, stali prý se rovněž upíry. Vykopali proto svrchu zmíněné čtyři osobyz hrobu, vyšetřili je stejným způsobem, propíchli jim srdce kůly a spálili jerovněž na popel. K tomu připojili svědci, že Arnold Paole útočil též nadobytčata a vysával jim krev. Poněvadž pak

3. lidépožili z těchto dobytčat maso, ukázalo se brzy, že jsou v obci noví upíři, askutečně v době tří měsíců zemřelo sedmnáct mladých i starších osob, a tovětšinou bez předchozí nemoci ve dvou až třech dnech. Při tom hlásil

4. hajdukJ., že jeho snacha S. před patnácti dny se odebrala svěží a zdráva na lůžko, opůlnoci však se strašným křikem za velkého zděšení naříkala, že syn hajduka,jménem M., zemřelý před čtyřmi nedělemi, ji rdousil, a že cítí velkou bolest naprsou. Od té doby chřadla, až osmého dne zemřela.

Potudvypověděli svědci.

Ještě téhoždne odpoledne odebrali jsme se v průvodu uvedených hajduků na hřbitov, abychomdali otevříti hroby, podle udání podezřelé, a plníce vysoký rozkaz, prohlédlimrtvoly v nich pohřbené. Při tom se ukázalo podle výsledků pitvy toto:

1. Mrtvolaženy jménem S., dvacetileté, která zemřela před třemi měsíci po třídennínemoci, byla úplně neporušená, bez veškeré stopy hniloby. Po otevření mrtvolyse ukázalo in cavitae pectoris množství čerstvé krve. Cévy, a to artérie ivény, nebyly naplněny sraženou krví, nýbrž byla v nich nalezena právě tak, jakov plicích, játrech, žaludku a ostatních vnitřnostech, čerstvá a tekutá krev,jako u zdravého člověka. Na nohou a rukou byly nalezeny čerstvě narostlé nehtya čerstvá kůže.

2. Mrtvolaženy, jménem M., asi šedesátileté, zemřelé po tříměsíční chorobě a předdevadesáti dny pohřbené. V dutině prsní bylo nalezeno mnoho tekuté krve.Vnitřnosti byly v témže stavu, jako pod číslem 1. Při pitvě mrtvoly vyslovilivšichni přítomní hajduci podiv nad otylostí zemřelé, kterou všeobecně od mládíznali jako velmi hubenou a vyzáblou, takže její otylost nastala až po smrti.Stala se upírem, poněvadž jedla maso z ovcí, zahubených upíry.

3. Osmiletédítě, ležící v hrobě již devadesát dní, bylo shledáno zcela ve "stavuupírském".

4. Mrtvolašestnáctiletého syna hajduka, jménem M., pohřbená před devíti nedělemi potřídenní nemoci, se podobala ve všem ostatním upírům.

5. Totéžbylo shledáno u sedmnáctiletého syna hajduka, jménem J., jenž zemřel potřídenní nemoci a byl v hrobě osm neděl a čtyři dny.

6. U mrtvolyženy, jménem R., pohřbené před šesti nedělemi po desetidenní nemoci, bylonalezeno velké množství čerstvé, tekuté krve nejen v dutině prsní, nýbrž též infundo ventriculi. Totéž bylo shledáno u jejího dítěte, pohřbeného před pětinedělemi ve věku osmnácti dnů.

7. Mrtvoladesetiletého děvčete, zemřelého před dvěma měsíci, byla shledána zcela ve "stavuupírském". V dutině prsní měla mnoho čerstvé krve.

8. Vykopanémrtvoly jisté ženy hajdukovy, zemřelé před sedmi nedělemi, a jejího, předjednadvaceti dny zemřelého děcka byly nalezeny v pokročilém stupni hniloby, ačbyly pohřbeny v téže půdě a v přímé blízkosti ostatních otevřených hrobů.

9. Mrtvolatřiadvacetiletého sluhy jistého hajduckého desátníka, jménem R., pohřbená předpěti nedělemi, byla nalezena rovněž v pokročilém stupni hniloby.

10. Totéžbylo shledáno u ženy zdejšího barjaktara, zemřelé před pěti nedělemi, a jejíhodítěte.)

11. Mrtvolašedesátiletého hajduka S., zemřelého před šesti nedělemi, byla nalezenaneporušená, bez stopy hniloby s množstvím čerstvé krve.

12. Rovněžve "stavu upírském" byla nalezena mrtvola dvacetipětiletého hajdukaM., zemřelého před šesti nedělemi.

13. S.,dvacetiletá žena hajdukova, zemřelá před osmnácti dny po třídenní nemoci, bylanalezena v obličeji úplně červená a živé barvy; je to táž, která byla - jaksvrchu vylíčeno - zemřelým synem hajduka Miloem o půlnoci rdoušena. Na pravéstraně pod uchem měla dlouhé, krví podlité místo. Při otevření rakve proudilají z nosu čerstvá krev, jakož byla nalezena i v dutině prsní. Též jejívnitřnosti byly neporušené.

Po vykonanéprohlídce byly mrtvolám, u nichž byly shledány příznaky upírství, přítomnýmicikány zutínány hlavy a s jejich těly spáleny, popel byl pak vržen do řeky.Ostatní mrtvoly byly vloženy zase do svých hrobů.

Ide oautentické dokumenty zpredindustrialnej éry ľudstva. Z toho vyplíva, že väčšinalegiend o vampirizme hovorí o epidémiách a nejasných záhadných umrtiach. Namieste z ktorého sú aj výpovede dochádzalo k epidémii umierania, kde sa telánerozkladali a vnútorné organy, ktoré sa rozkladajú ako prvé boli nepoškodené.V celom tele prúdila čerstvá krv...každou cievkou. Niekedy sa telá rozkladaliprirýchlo, čo naznačuje prudkému bakteriálnemu rozkladu. Preto nám táto témanedá spať a pravdu sa asi nikdy nedozvieme.

     

Kto sú upíri?

Kto sú upíri?Upír je postava, ktorá figuruje v mnohých povestiach a bájach. Býva často námetom pre filmové alebo knižné horory. Kde sa však vlastne tento mýtus vzal? Je to čistý výplod fantázie našich predkov alebo vznikol na základe faktov, ktoré poznali a možno i na vlastnej koži zažili?…Najskôr by sme si mali ujasniť, ako vlastne takéhoto upíra spoznáme - čím sa vyznačuje. Typické upírie znaky teda sú: husté, nad koreňom nosa zrastené obočie, špicaté uši, uhrančivý pohľad, veľmi bledá tvár s ostrými črtami a hlavne dlhé, ostré zuby, vyčnievajúce z úst. Z ďalších vlastností upíra by sme mohli menovať ešte to, že sa neodráža v zrkadle, nevrhá tieň a slnečné svetlo má naňho zhubný vplyv. Preto vstáva zo svojho hrobu v noci a skôr ako sa objavia prvé slnečné lúče, musí byť späť vo svojom úkryte. Báje dokonca hovoria, že upír sa vie premeniť na netopiera či vlka a dokáže sa pretiahnuť i tou najmenšou štrbinou. Upír škodil tak, že sa zahryzol svojimi ostrými tesákmi do krku obete, aby prehryzol tepnu a mohol sať krv. Upírom sa stal človek, ktorý sám bol upírom uhryznutý alebo zjedol mäso z upírom napadnutého zvieraťa. Ale nielen to. Upírmi sa vraj stávali aj ľudia, ktorí boli za svojho života čarodejníkmi, zločincami alebo ktorí zomreli neprirodzenou smrťou, napríklad samovraždou. Veci, ktorých sa upír bojí a ktorými je možné ho zahnať, sú cesnak a ďalej rôzne náboženské nástroje ako kríž, ruženec, svetená voda alebo hostia. Ak ste napríklad chceli uväzniť upíra v jeho rakve, stačilo na jej veko položiť vetvičku divej ruže. Zahubiť upíra bolo možné niekoľkými spôsobmi, napr. zastreliť ho striebornou guľkou alebo - a to bol používanejší spôsob - otvoriť jeho hrob a prebiť mu srdce zaostreným dreveným kolom. Ak to nepomohlo, pristupovalo sa k tvrdším zásahom: ruky mu boli zviazané za chrbtom a bola mu odseknutá alebo odkrútená hlava a jeho ústa boli vypchaté cesnakom alebo kameňmi. Ak ani toto nepomohlo, bolo nutné celé telo spáliť buď na popravisku, alebo mimo obec niekde na kraji lesa a popol tam zahrabať. Tieto procedúry museli byť vykonávané za dňa, pretože vtedy bol upír bezbranný. Úlohou zlikvidovať upíra boli zpravidla poverovaní kati. Že tento postup nie je len čisto teoretický, dokazujú mnohé nálezy upírich pohrebísk, kde sú kumulované telá s jasnými protivampirickými zásahmi. Nie je tomu až tak dlho čo bolo takéto pohrebisko nájdené v Čelákoviciach u našich českých susedov. Kostry vyzerali nasledovne: lebky boli oddelené od zvyšnej kostry, ruky boli zviazané za chrbtom, u niektorých lebiek boli vylomené čeľuste. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že lebky boli odlišnej veľikosti, než je obvyklé, a naviac - v čeľustiach boli nájdené aj deviate zuby. Je všeobecne známe, akú veľkú úctu prechovávali predkovia k mŕtvym, takže je očividné, že k takýmto zásahom na mŕtvolách museli mať pádny dôvod. Najviac správ o upíroch (či vampíroch, ako chcete) pochádza z Balkánu, Maďarska a od starých Slovanov. I slávny gróf Drakula, ktorý skutočne existoval, žil v tejto oblasti - v rumunských Karpatoch.V súčasnej modernej dobe si však väčšina ľudí predstavuje upírov trochu inak ako kedysi za čias kráľov a roľníkov. Aj teórie o tom ako sa môže človek zmeniť na upíra sa rôznia. Spomenuli sme síce, že sa tak môže stať prostredníctvom vlkolakovského princípu - teda uhryznutím. Vtedy sa nákaza rozšíri do tela slinami. Avšak je aj iná teória - trochu logickejšia (veď ak by sa každý uhryznutý človek mal zmeniť na upíra, tak by ich tu už bolo neúrekom a aj Buffy by sa asi riadne zapotila). Druhá teória teda znie, že upírom sa stanete, ak sa napijete krvi upíra. Vo svete vampiristickej beletrie je známa Anne Riceová (zastávajúca teóriu krvnej nákazy), ktorá spísala celú Kroniku upírov - z nej boli dve knihy aj úspešne sfilmované: “Interview s upírom” a “Kráľovná prekliatych”. Táto spisovateľka si upírov nepredstavuje ako monštrá, ale naopak ako vznešené, elegantné a krásne bytosti, ktoré musia prechádzať útrapami svojho večného života. Veď si len skúste predstaviť Toma Cruisa ako upíra s ľadovomodrými očami alebo zosnulú speváčku Aaliyah ako zvodnú Akashu-matku všetkých upírov. Riceovej sa podarilo vytvoriť úžasný svet záhad a tajomna, ktorý je tak premyslený a podrobne a zaujímavo vyrozprávaný, že občas máte pocit, že si ho Riceová vlastne ani nevymyslela… Upíri teda už odjakživa dráždili a fascinovali ľudskú fantáziu a niet sa teda čo čudovať, že sa stali námetom pre knihy, básne, divadelné hry alebo filmy. Koniec-koncov, i keby upíri neexistovali, človek si ich natoľko uchováva v pamäti a stále premieľa historky o nich, že tu s nami budú až do skonania sveta…

 

Čo a aké sprievodné javy viedli vtedajších ľudí k tomu, aby niekoho označili za upíra? Mohli to byť rôzne halucinácie, tažké sny, zdanlivo mŕtvi, niektoré formy duševných chorôb. Mohol to byť i odlišný vzhľad. Iný bol napríklad človek so zrasteným obočím, bez obočia, bez ochlpenia v podpaží, nápadne zubatý, ten kto sa narodil so zubami, mal ich dvoma radmi alebo mu vyčnievali, ten, kto mal neobyčajný tvar hlavy, veľké pazúry, pigmentové škvrny na koži. Upíra potom prezrádzali hlavne mäkké, nestuhnuté údy.Aj obyčajná tuberkulóza sa pokladala za prejav vampirizmu. Nikomu snáď netreba presnejšie vysvetľovať, čo mohlo nevzdelaných ľudí ako prvé napadnúť, keď videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. V rodine, ktorej člen umrel na tuberkulózu (o ktorej samozrejme nevedeli, že je to tuberkulóza) sa totiž stávalo, že to nebol jediný člen, ktorý touto chorobou trpel (v tom období to bola najrozšírenejšia choroba). A keďže si zvyšní členovia mysleli, že strojcom ich trápenia je ich zosnulý príbuzný “upír”, dali exhumovať jeho telo, spáliť ho a popol spoločne všetci členovia zjedli, lebo to pokladali za spôsob ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby.Nevysvetliteľné nákazy hubiace ľudí i zvieratá viedli myseľ vtedajších ľudí k tejto povere. A rovnako tak aj rada rôznych nehôd, s ktorými sa človek stretával, vyvolávala vznik a potrebu rôznych protivampirických obranných prostriedkov. Vznikol akýsi vampirický cyklus, ktorého formy v strednej Európe možno rozdeliť do niekoľkých skupín:Revenant - tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudových predstáv vychádzal opätovne z hrobu.Vampír alebo upír - najrozšírenejšia forma. Jednalo sa o mŕtveho, ktorý žuje v hrobe svoje telo, prehĺta časti svojho odevu alebo prestieradla, do ktorého bol zabalený. Spôsoboval smrť najskôr príbuzným, neskôr i vzdialenejších osôb.Mora - dusila a morila ľudí a zvieratá v spánku. Vlkodlak - posledný typ vampirického cyklu vznikol z predstavy, že ľudia majú schopnosť na seba brať zvieraciu podobu, v tomto prípade vlka, a v nej škodiť ostatným. Za moru a vlkodlaka boli považovaní niektorí ľudia už i zaživa.

 

 

 O tom čo ľudí doviedlo k tomu, aby uverili vo vampíra…

Mnohí z Vás o tom už určite počuli.Čo to znamená?A je niečo také vôbecmožné?Na tieto otázky sa Vám budem znažiť odpovedať mojim článkom.Sú to mojeskúsenosti,ale aj informácie,ktoré viem z tejto oblasti.Nehnevajte sa namňa,ako sa to nebude zhodovať s Vašimi predstavami.Ani ja nie som dokonalá:)

Ľudia s realistickým pohľadom na svet by povedali,že som blázon.Ale ako satak pozerám po okolí a možno i na seba,asi blázon nie som.Ľudia veria tomu,čomuchcú veriť a vidia to,čo chcú vidieť.Ale nie o tom som chcela..

Reálny vampirizmus býva často mylne spojovaný s chorobou zvanou“Porfýria”-ľudia trpiaci touto chorobou majú popolavú pokožku a neznášajúslnečné svetlo.Boli dokonca zaznamenané prípady,keď mal postihnutýneovládateľnú chuť na krv.Tiež sa pripisuje duševnej poruche,nie je to všakpravda.Teda aspoň podľa môjho pohľadu.

Aby sme však pochopili celú “problematiku” musíme sa pozrieť do jejjadra,pochopiť,čo to ten vampirizmus vlastne je.Ľudstvo sa tým zaoberá odnepamäti.Asi najrozšírenejšou predstavou v súčastnosti sú krvilačnémonštrá,ktoré niekoľkokrát za noc hltajú litre krve a potom sa spokojne vracajúspäť do hrobu.Čiastočne za to môžu masmédiá (hororové filmy,dokonca i niektoréčasopisy).To je aj jeden z dôvodov,prečo sa ľudia uírov tak boja.Realita jevšak trochu iná.Za upíra(či vampíra) sa považuje bytosť,ktorá má istýnedostatok energie,nepostačujú jej vlastné zdroje a preto ju musí “vysávať” ztiel iných bytostí,aby mohla normálne fungovať.Keďže je krv životodarnátekutina,obsahuje aj veľa energie.Aj malé množstvo je postačujúce na to,aby saupír “nabil”energiou.Najlepšie je sať priamo z rany,energie jenajsilnejšia.Keďže z tepny vyteká najviac krve,preto je asi tak rozšírenápredstava hryzenia do krku.Ku krvilačným bytostiam z rozprávok ako stvorené.

Upír však nemusí vysávať z druhých bytostí len krv.Môže to byť aj energiepsychická.Dôvod je prostý:predstavte si,že ste upír.Asi bude trochuproblém,behať pravidelne za nejakým človekom a žiadať ho o trošku svojej krve.Az vlastnej krve sa asi moc nenajete..Preto existujú upíri,ktorí nepotrebujúkrv,úplne im stačí byť v blízkosti zraniteľnej “obete” a s kľudom im uberaťenergiu.Takýmto spôsobom získavajú energiu aj duchovia,ktorí navštevjú,alebodokonca “žijú” s ľuďmi.Taký človek sa potom v dôsledku nedostatku energie cítimalátny,často ho bolí hlava.Toto môže byť nebezpečné,nemusí to však platiť priupíroch.Záleží od sily upíra.Psychickí upíri však dosť často bývajú považovaníza nebezpečných.Zase len “normálnymi” ľuďmi.Každý sa bojí toho,čo nepozná..Satanizmusich definuje trochu inak,ale to sem nebudem pliesť,nie každý ho má rád.Pretosom uviedla všeobecný pohľad na psychických upírov.Možno si teraz myslíte,žeupír sa živí len krvou,alebo čistou energiou.Nie je to tak.Je to taktiežbytosť,ktorá dýcha,možno ju dokonca stretávate na ulici..a samozrejme,potrebujenormálne jesť.Len okrem jedla potrebuje občas k svojmu životu aj krv.Čo sa všakstane,ak upír svoju portebnú dávku energie nedostane?Cíti sa ako človek žijúcis duchmi,čo som uviedla vyššie.Bolí ho hlava,a to aj keď je vyspatý,jehladný,aj keď je najedený,ale nič mu nepomôže,nič ho nezasýti,až energiazískaná z krve.Tento stav môže byť tiež dosť nebezpečný,pretože taká bytosťmôže zomrieť na vyčerpanie.Kedy sa z človeka stáva upír..je to takzvané“precitnutie” a je odštartované väčšinou nejakou tramou,alebo zlomom vživote.Čerstvo precitnutý upír vydrží bez krvi približne týždeň,ale ako budepostupne silnieť,tento interval sa bude predlžovať.Každý človek je iný a pretoprecitnutie prebieha u každého inak,ale u každého v období puberty. Začne Vámvadiť slnko,ale zato začnete lepšie vidieť v tme.Začne Vás facinovať pohľad nakrv,dokonca Vám začne chutiť.Tiež budete radi chodiť na cintoríny,kvôli tejúžasnej energii a tichu,ktoré je všade navôkol.Niektorí vraj začnú vidieťduchov.To som však na sebe ani na svojom okolí nespozorovala.Tak uvidím..Môžesa Vám dokonca stať,že pre Vás budú niektoré miesta nepríjemné,ba ažneznesiteľné,lebo tam budete cítiť niečo čo Vám bude vadiť.Niečo zlé..Najlepčievšak spoznáte že ste upír ako inak,vďaka krvi.Neodporúčam však získavať junásilím,to by mohlo dopadnúť škaredo.Treba si tiež dávať pozor na to,aby bolakrv darcu zdravá,takže nech Vás ani nenapadne získavať ju od niekoho,kohonepoznáte,alebo mu neveríte!Mohlo by to škaredo dopadnúť..Tak ako na to?Keďkonečne zoženiete ideálneho a ochotného(!!) darcu,novou žiletkou,alebo podobnýmčistým ostrým predmetom spravte malý,ale hlboký rez (trebárs do zápästia)tak,aby tiekla krv a Vy ste sa mohli napiť.Sajte rovno z rany a keď sa Vám krvdostane na jazyk a Vy pocítite neopísateľný úžasný pocit a budete chcieťpokračovať a chcieť viac,tak si môžete byť istý,ste jedným z nich.Po prvomkŕmení Vám možno bude zvláštne..niektorí to pripisujú prvému sexu,iní zaseprvému panákovi,ale verte mi,ten pocit,ktorý budete zažívať potom,jeneopísateľný,nehovoriac o tej energii,ktorú zrazu budete cítiť.Skúste to,keďVás bude bolieť hlava a Vy budete unavení,garantujem Vám,že Vás to prejde,alebosa to aspoň zmieri.Neskúšajte to však za každú cenu!Sú istí ľudia,ktorí sa chcúza každú cenu stať upírmi a nakoniec sú len sklamaní.No a keď zistíte,že steupírom,budete si musieť začať dávať pozor na slnko..jeho zvetlo sa pre Vás môžestať až bolestným..ano,aj to je daň.Treba sa obetovať,aby sme zažili krásu..

 

Upír, Vampír…kdeje pravda?

V západnej a východnej okultistickej literatúre existujú zmienky,nijak vzácne, o radení upírov, tj. “mŕtvych ktorý sajú krv živím”. Tietohistorky boli niekoľkokrát shrnuté. V období romantizmu vzniká o upírochrozsiahla beletria. Z tejto literatúry vychádza imago upíra, bytosti bielejtváre a zapadlých očí, s vyčnievajúcimi špičiakmi a dlhými nechtami,vyliezajúci v noci z hrobu a hľadajúci svoju obeť, obvykle spiacu, ktorej by sazahryzol do hrdla a vysal z nej krv, s ktorou si udržuje svoju záhrobnú existenciu.Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, doMaďarska, Srbska a na Moravu, a to i autorov anglických, nemeckých afrancúzskych. Modelom terajších románových a filmových postáv upírov niejeklasický upír hrabě Dracula z rovnomenného Stokerovho románu, ale upír lordRuthven z poviedky Upír W. Polidoriho, sekretára lorda Byrona, ktorý dokončilByronom započatý rukopis a vydal túto poviedku r.1918 pod Byronovim menom(Stokerov Drakula vyšiel až v r.1897 a už predtým vyšiel román Upír z Varney odTh.Presta - 1847).

 

Dracula-sadistický psychopat

 Odhadujem, že medzi vami nie jenik, kto by nepoznal grófa Drakulu. Jeho
meno bolo už tolko krát omielané vo filmoch a knihách, že by ho mali
poznat všetky generácie. Zásluha o preslávenie tohto mena sa dá pripisovat
autorovi Bramovi Stokerovi, anglického pôvodu, ktorý sa na konci 19.
storocia rozhodol napísat horor o upírovi, ktorý príde zo svojho domova
Transylvánie v Rumunsku do Londýna, aby si tam našiel svoju družku
(manželku pána Harkera, Minu). Tento príbeh asi poznajú všetci. No nie každý
vie, že ked si Stoker vymýšlal príbeh svojho románu, položil ho na skutocných
historických faktoch. Ešte aj umiestnenie deja situoval presne podla daných
skutocností. Transylvánia (inak zvaná Valašsko), dedina Bystrica, jednoduchovšetky dôležité oporné body v tomto diele sú skutocné. Co je však najlepšie je,že skutocná bola aj postava grófa Drakulu.